Spánok

 

Spánok je nepostrádateľný stav ľudskej existencie a je zaznamenaný v cicavčej a necicavčej ríši vrátane vtákov a plazov. Hoci experimenty s odopieraním spánku na potkanoch dopadli tak, že vyziabnuté zvieratá aj napriek zvýšenému príjmu potravy nakoniec predčasne umierali, u niektorých cicavcov sa telo na nedostatok spánku dokáže čiastočne prispôsobiť. Napríklad novorodení delfíni okamžite po narodení pokračujú v plavaní spolu s matkou a tie (na ochranu novorodencov) dokážu nespať týždne bez akéhokoľvek dlhodobého nežiaduceho účinku na mozog alebo telo.

 

Odborníci na spánok niekedy rozdeľujú ľudí do dvoch skupín: „večerné typy“ (sovy) a „ranné typy“ (škovránky). Ranné typy sa prebudia skoro ráno na pocit odpočinku resp. sviežosti a dokážu a efektívne pracovať už od skorých ranných hodín. Takíto ľudia však večer pociťujú únavu a chodia spať večer skôr na rozdiel od večerných typov, ktoré majú problémy so vstávaním skoro ráno, kedy sa cítia unavení. Večerné typy sa cítia sviežo a energicky najmä ku koncu dňa a sú produktívni večer. Idú spať neskoro v noci a prebúdzajú sa neskoro ráno. Zaujímavosťou je, že aj teplotné krivky sa u týchto dvoch typov ľudí líšia: ranné typy dosiahnu večerné telové teplotné maximum o hodinu skôr ako večerné typy. Čo určuje ranný alebo večerný typ, nie je známe, úlohu môže zohrávať dedičnosť.

 

 

Spánok

Spánok je nepostrádateľný stav ľudskej existencie a je zaznamenaný v cicavčej a necicavčej ríši vrátane vtákov a plazov. Hoci experimenty s odopieraním spánku na potkanoch dopadli tak, že vyziabnuté zvieratá aj napriek zvýšenému príjmu potravy nakoniec predčasne umierali, u niektorých cicavcov sa telo na nedostatok spánku dokáže čiastočne prispôsobiť. Napríklad novorodení delfíni okamžite po narodení pokračujú v plavaní spolu s matkou a tie (na ochranu novorodencov) dokážu nespať týždne bez akéhokoľvek dlhodobého nežiaduceho účinku na mozog alebo telo.

Odborníci na spánok niekedy rozdeľujú ľudí do dvoch skupín: „večerné typy“ (sovy) a „ranné typy“ (škovránky). Ranné typy sa prebudia skoro ráno na pocit odpočinku resp. sviežosti a dokážu a efektívne pracovať už od skorých ranných hodín. Takíto ľudia však večer pociťujú únavu a chodia spať večer skôr na rozdiel od večerných typov, ktoré majú problémy so vstávaním skoro ráno, kedy sa cítia unavení. Večerné typy sa cítia sviežo a energicky najmä ku koncu dňa a sú produktívni večer. Idú spať neskoro v noci a prebúdzajú sa neskoro ráno. Zaujímavosťou je, že aj teplotné krivky sa u týchto dvoch typov ľudí líšia: ranné typy dosiahnu večerné telové teplotné maximum o hodinu skôr ako večerné typy. Čo určuje ranný alebo večerný typ, nie je známe, úlohu môže zohrávať dedičnosť.

 

Zaspávanie

Neschopnosť zaspať popisuje veľká časť populácie, vrátane adolescentov. Faktory prispievajúce k problému zaspávania môžu byť napr. situácie keď ide človek neskoro spať, špeciálne vtedy, ak je to sprevádzané namáhavou večernou aktivitou. Zaspaniu nepomáha ani vystavovanie sa príliš veľkému svetlu; sem môžeme zaradiť napr. aj večerné/nočné pozeranie na televízor alebo do počítača. Medzi najväčších nepriateľov spánku patria stres a vnútorné napätie.


Niekoľko zásad pre ľahšie zaspávanie

1. Pravidelný režim

Stanovte si režim kedy ráno vstať a naopak, kedy ísť do postele. Spánok by mal trvať min. 7, optimálne 8 hodín.

2. Teplota v spálni okolo 20 °C

V spálni udržiavajte stálu teplotu 18 – 20 °C.

3. Čas na upokojenie

Pred časom spánku si doprajte odpočinok, relax napr. formou čítania knihy. Športové alebo iné namáhavé aktivity ukončite 4 hodiny pred časom spánku.

Zobudenie sa uprostred noci

Sú také noci. Horšie je, ak sa predčasné nočné budenie opakuje, stáva sa pravidelnou súčasťou režimu a ovplyvňuje to výkonnosť v práci či osobnom živote. Odborníci sa zhodujú, že pri nočnom prebudení by malo byť prirodzené nezapínať mobil, PC či televízor, snažiť sa ostať v kľude a nepozerať na hodiny. Tu je dobré znovu pripomenúť ideálnu teplotu v spálni, ktorá by sa mala pohybovať okolo 18 – 20 °C.


4. Nahraďte televízor, PC a mobilné zariadenie

Približne hodinu pred časom spánku vypnite televízor a odložte mobilný telefón. Následne môžete využiť čas do spánku napr. na horúcu sprchu, počúvanie hudby, podcastov alebo čítanie knihy.

 

Zaspávanie

Neschopnosť zaspať popisuje veľká časť populácie, vrátane adolescentov. Faktory prispievajúce k problému zaspávania môžu byť napr. situácie keď ide človek neskoro spať, špeciálne vtedy, ak je to sprevádzané namáhavou večernou aktivitou. Zaspaniu nepomáha ani vystavovanie sa príliš veľkému svetlu; sem môžeme zaradiť napr. aj večerné/nočné pozeranie na televízor alebo do počítača. Medzi najväčších nepriateľov spánku patria stres a vnútorné napätie.

Zobudenie sa uprostred noci

Sú také noci. Horšie je, ak sa predčasné nočné budenie opakuje, stáva sa pravidelnou súčasťou režimu a ovplyvňuje to výkonnosť v práci či osobnom živote. Odborníci sa zhodujú, že pri nočnom prebudení by malo byť prirodzené nezapínať mobil, PC či televízor, snažiť sa ostať v kľude a nepozerať na hodiny. Tu je dobré znovu pripomenúť ideálnu teplotu v spálni, ktorá by sa mala pohybovať okolo 18 – 20 °C.

Niekoľko zásad pre ľahšie zaspávanie

1. Pravidelný režim

Stanovte si režim kedy ráno vstať a naopak, kedy ísť do postele. Spánok by mal trvať min. 7, optimálne 8 hodín.

2. Teplota v spálni okolo 20 °C

V spálni udržiavajte stálu teplotu 18 – 20 °C.

3. Čas na upokojenie

Pred časom spánku si doprajte odpočinok, relax napr. formou čítania knihy. Športové alebo iné namáhavé aktivity ukončite 4 hodiny pred časom spánku.

4. Nahraďte televízor, PC a mobilné zariadenie

Približne hodinu pred časom spánku vypnite televízor a odložte mobilný telefón. Následne môžete využiť čas do spánku napr. na horúcu sprchu, počúvanie hudby, podcastov alebo čítanie knihy.